Nízke Tatry – zrodené v dobe alpínskeho vrásnenia

Nízke Tatry sa pokladajú za štvrté najväčšie pohorie Západných Karpát. S celkovou rozlohou 1242 km² sú najrozsiahlejším pohorím na Slovensku, ale aj v celých Západných Karpatoch. Ich najvyšším vrcholom je Ďumbier s výškou 2043 m.

Nízke Tatry sa vytvorili v dobe alpínskeho vrásnenia v mladších druhohorách a starších treťohorách. Na základe tejto činnosti vznikli neskôr minerálne a termálne pramene. Za svoju dnešnú podobu vďačia aj poslednej dobe ľadovej, respektíve ľadovcom, ktoré v týchto dobách vznikli. Ich stopy nájdete na mnohých ľadovcových nánosoch (morénach) a prehĺbených údoliach.

Kras je podstatnou časťou Nízkych Tatier. Medzi najznámejšie patria Demänovský kras, Ďumbiersky vysokohorský kras, Bystriansky a Važecký kras. V nich se vytvorilo pôsobením vody veľké množstvo jaskýň, ako napríklad komplex Demänovských jaskýň v Demänovskej doline, jaskynný systém v masíve Krakovej hole alebo pod Ďumbierom v masíve zvanom Kozie chrbty. Ich dĺžka sa pohybuje do 20 kilometrov.

Pre verejnosť sú tu otvorené 4 jaskyne v klasickej podobe, a to Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Važecká jaskyňa a Bystrianska jaskyňa. Dokonca aj jedna s vodcovskou službou a to Jaskyňa mŕtvych netopierov.

Vďaka svojej bohatej faune a flóre boli Nízké Tatry vyhlásené za Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Stalo sa tak v roku 1978. Posledné úpravy hraníc tohto parku s územnou rozlohou 78842 ha boli prevedené v roku 1997.

Zdroj: nizketatry.sk, napant.sk

Foto: miceslovakia.com