Slovenský raj – divokosť a romantika

Slovenský raj patrí k jednému z najdivokejších, najromantickejších, ale i najponurejších miest Slovenského rudohoria. Spolu s Muránskou planinou je súčasťou tzv. Spišsko-gemerského krasu.

V roku 1988 bol vyhlásený za Národný park . Má celkovú rozlohu 19763 ha s ochranným pásmom o rozlohe 13011 ha. Ochrana prírody však nespala ani pred týmto rokom, pretože už v roke 1964 bol Slovenský raj Chránenou krajinnou oblasťou.

Terén Slovenského raja je veľmi členitý. K tomu prispievajú hlboké kaňony, ktoré sú pre túto oblasť typické. Objavujú sa tu krasové javy v podobe jaskýň, priepastí či vyvieračiek. Z nich je určite najzaujímavejšia tá pod Havraňou skalou. Z jaskýň tu nájdeme Medvediu, Zlatú a Čertovu dieru, no aj iné. Prístupna je však iba jediná a to Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je jedným z prírodných unikátov nielen na Slovensku, ale i v Európe.

Klíma v Slovenskom raji je chladná, s priemernou teplotou 14 až 16 stupňov Celzia. Až 90% tejto časti Karpát tvoria lesy, v ktorých prevažujú pôvodné jedlo-bukové porasty, na juhu a na severe je to smrek. V roklinách nájdete tis, hlavne v okolí Kláštoriska, Suchej Belej, Veľkého Sokolu, Piecky a Zejmarskej rokliny, ktoré sú zároveň najnavštevovanejšie oblasti Slovenského raja.

V hlbokých roklinách je zrejmý zvrat vegetačných pásiem, keď v horných častiach rastú druhy typické pre nižšie polohy a naopak, dole druhy typické pro polohy vyššie. Podobný jav poznáme napr. z roklín Západných Tatier, ale tiež Teplicko-adršpašských skál, ktoré však nepatria do oblasti Karpát.

Zdroj: slovenskyraj.com, slovensky-raj.sk

Foto: panoramio.com